Tichomír Milkin
Medzi najznámejšiu osobnosť, ktorá v rokoch 1902-1920 v obci pôsobila patril básnik a literárni kritik Tichomír Milkin (1864 – 1920) – vlastným menom Ján Donoval, ktorému Smolinčania odhalili i pamätnú tabuľu.
Gejza Rehák
Publicista a politik (18.10.1881 – 8.3.1940).
František Rupert Rehák
Správca pútnickeho kostola v Mariazelli, vlastným menom Andrej Rehák (1863 – 1923), ktorý študoval teológiu v Admonte, Petre, Salzburgu a v Gazi.
Anton Juriga
básnik 14. 1. 1918 Smolinské – 4. 12. 1946 Smolinské.
Blažej Kovár
Narodil sa 16. 11.1929 – v obci Čáry ako syn rodičov maloroľníkov. V roku 1941 nastúpil do Gymnázia v Skalici. Dokončil tu iba štyri roky a po rozhodnutí pripravovať sa na kňazské povolanie odišiel do Malého seminára v Trnave. Preto od roku 1945 pokračoval v štúdiách na Gymnáziu v Trnave. Gymnázium ukončil maturitou v Trnave dňa 24. mája 1949. Koncom septembra 1949 nastúpil na Bohosloveckú fakultu v Bratislave a súčasne do Seminára Sv. Cyrila a Metoda. Zásahom vtedajšieho komunistického režimu boli v lete v roku 1950 všetky kňazské semináre zlikvidované a bohoslovci boli odvedení do Pomocných technických práporov, medzi nimi i Blažej Kovár. Po krátkompobyte vo vojenskom tábore Sázava – Velká Losenice, kde pracoval na stavbe železničnej trate, dostal odklad ďalšej vojenskej služby a vrátil sa do Bratislavy, kde bol už len jediný kňazský seminár pre celé Slovensko. Po skončení štúdia a po vysviacke slávil 7. júla 1953 primície v obci Smolinské, kde už bývali jeho rodičia a sestra. Na prvé kaplánske miesto nastúpil do Vrbového. Odtiaľ ho povolali na základnú vojenskú službu do Znojma, kde pobudol až do jesene roku 1955. Po návrate z vojenčiny bol ustanovený za kaplána do Topoľčian a v roku 1957 do Skalice. Tamsa dlho nezdržal, pretože už o rok bol preložený do Nových Zámkov. To sa mu však stalo osudným, lebo za rozširovanie „protištátnej“ literatúry (náboženskej lit.) medzi mládežou bol v roku 1962 odsúdený na 18 mesiacov väzenia, ktoré strávil vo väznici Valdice v Čechách. Po prepustení samozrejme nesmel nastúpiť do duchovnej správy, ale pracoval ako robotník v bratislavskom stavebnom podniku až do roku 1966. Keď dostal opätovne štátny súhlas pre prácu v duchovnej správe, nastúpil za kaplána do Nového Mesta nad Váhoma po roku do Trnavy. Rok 1968 trávil ako kaplán v Holíči, ale už v roku 1969 bol ustanovený za farára do Prieval. Tam účinkoval do roku 1972, kedy nastúpil na faru do Bučian. Tu bolo jeho najdlhšie pôsobenie, keďže až v roku 1987 bol preložený na rodné Záhorie, do Kopčian. Jeho poslednou farou bolo Brodské, kam nastúpil v roku 1992. Tu sa už vážnejšie prejavila jeho zákerná choroba, ktorej 6. decembra 1993 podľahol. Zomrel na Smolinskom u svojej sestry, ktorá ho doopatrovala.
