História smolinského kostola

www.farnostsmolinske.sk

Obec Smolinské patrila pôvodne ako filiálka pod farnosť Stráže. Strážska farnosť však bola po krátkom čase zrušená a Stráže spolu so Smolinským boli pripojené k Šaštínu. Šaštínsky dekan – farár sem každú tretiu nedeľu vysielal svojho kaplána, aby tu odbavil bohoslužbu. Tento stav trval 64 rokov, t.j. 1720 – 1784. 

1720

V roku 1720 tu bol postavený prvý kostolík v gotickom slohu, ktorý bol však veľmi malý a nemal ani vežu. Pre vtedajšie potreby bol však dostačujúci, lebo Smolinské malo vtedy len do 500 obyvateľov. Postaviť ho dal vtedajší zemepán Czobor.
Neskôr Ferdinand Baňovič, ostrihomský kanonik, ktorý pochádzal zo Smolinského, dal na vlastné trovy postaviť ku kostolíku vežu. Táto veža stojí bez väčších zásahov dodnes, pri novostavbe chrámu v roku 1924 zostala nedotknutá, nakoľko svojou veľkosťou bola primeraná k novému kostolu. Presný rok stavby veže nieje známy, ale v roku 1817 už stála. Spomína ju kánonická vizitácia z tohto roku.
Od stavby kostolíka v roku 1720 ubehlo 200 rokov a počet obyvateľov sa zdvojnásobil. 

1784

V roku 1784 dostalo Smolinské svojho miestneho kaplána tzv. capellanus expozitus, ktorý býval na Smolinskom v starej farskej budove (v mieste terajšieho obchodu Jednota). 

1809

V roku 1809 sa dávali do poriadku farnosti v celej krajine a pri tej príležitosti bolo i Smolinské povýšené na farnosť.

1919

V roku 1919 malo Smolinské už 1132 obyvateľov, z toho 1114 katolíkov. V tom čase sa už do kostola nevmestila ani jedna tretina veriacich. Takmer všetky lavice z kostola odstránili, na každej strane zostala iba jedna a preto pre starších ľudí bolo obtiažne zúčastňovať sa na bohoslužbách. Cez vianočné sviatky bolo problémom i pre kňaza pretlačiť sa k oltáru pre množstvo ľudí, a tak každý, komu čo i len trošku záležalo na cti a sláve Božej mal túžbu chrám zväčšiť. Peňazí však bolo málo a do toho prišla 1. svetová vojna, ktorá to málo znehodnotila na smiešnu sumu. Veriaci však boli stále naklonení k tejto myšlienke, hoci vtedajší farár Ján Donoval túto starosť už na seba nechcel zobrať, nakoľko chcel ísť zo Smolinského preč. V roku 1920 však nečakane zomrel.

1921

Po ňom prišiel Dr. Tomáš Caban. Keď videl, že ľudia sú naklonený k myšlienke zväčšovať kostol, vydal upisovacie hárky, kde mal každý napísať, koľko je ochotný venovať na tento cieľ. Upísalo sa niečo vyše 100 000,- korún. Zbierať sa začalo v júni 1921. Hrali sa divadlá, predávala sa zelenina atď. a pri všetkom sa robili zbierky na tento účel. Peňazí však bolo stále málo. 

1923

14. februára 1923 bola podaná žiadosť o pomoc na ministerstvo zemědelstva, ktoré v tom čase prebralo patronát nad územím namiesto cisárskej kráľovskej rodiny. Žiadosť však bola vrátená.

1924

Dp. František Šafár, ktorý spravoval farnosť od 1. 9. 1922 do 14. 5. 1929 dal zvoliť kostolný výbor, ktorý mal prvé zasadanie 6. 5. 1924 a rozhodol sa povolať architekta z Hodonína, ktorý mal vyhotoviť plány a rozpočet. Bol vypísaný konkurz na stavbu. Prihlásilo sa 7 uchádzačov. Vybrali Hynka Šnábla a Angeliniho z Holíča. Hodonským architektom vypracovaný plán sa však celkom zmenil. Pôvodne mala byť zborená iba svätyňa, loď kostola mala ostať, iba sa mala natiahnuť o asi 10 m. Takto by však nový kostol bol veľmi úzky a dlhý. Preto sa rozhodli starý kostol okrem veže celý zbúrať. Pôvodný bol široký 7m, nový urobili široký 9m. Tieto plány potom vypracovali Šnábl a Angelíni a podľa nich sa stavba aj uskutočnila. Rozmery sa už potom nemenili, iba sakristia a bývalá miestnosť Božieho hrobu – teraz sklad, boli posunuté dopredu. Sakristia mala byť pôvodne tam, kde je teraz bočný vchod. Posledná sv. omša so slávnostným Te Deum boli v starom kostole 30. júna 1924.

1924

Po nej bol kostol vyprázdnený a 1. júla sa začal búrať. Počas stavby do 23. novembra 1924 bývali bohoslužby v kaplnke Lurdskej Panny Márie na druhom konci obce. Búranie Trvalo 10 dní a počas búrania sa objavila pod kostolom aj krypta do ktorej sa za starých čias pochovávali popredné rodiny. Mnohí mládenci sa do nej spustili otvorom a našli tam rakvy s mŕtvymi, nápis o Baňovičovej rodine, ba pri jednom mŕtvom bola aj šabľa. Otvor potom zamurovali a krypta je aj dnes pod chrámom neporušená a síce pod chórom na strane od cintorína. Keď sa robili na chór nové točité schody, tiež sme narazili na klenbu tejto krypty.

1924

Dňa 11. júla boli vykopané základy a 12. júla o 1145 bol položený do základu prvý kameň do rohu pri veži od obce. Na stavbu boli potrebné mnohé povolenia od úradov, a hoci ešte neboli začalo sa stavať s tým, že povolenia prídu. Jedine povolenie na zbúranie starého kostola bolo od pamiatkárov vybavené už 27. mája 1924. Stavba bola povolená 7. augusta 1924. Apoštolská administratúra v Trnave dala povolenie 12. augusta 1924. Stavba sa dokončila 21. novembra 1924, teda za necelých 5 mesiacov. Staviteľ a väčšina murárov boli z Holíča, niektorí zo Stráží, nádenníci zo Smolinského a z Holíča. Počasie na stavbu bolo veľmi dobré. Len jeden deň sa kvôli dažďu nedalo pracovať. Spotrebovalo sa 110 800 ks nových tehál a všetky staré zo zbúraného kostola, 408 q vápna, tri vagóny Hodonskej škridly, 7 602 ks dlažby. Krov a stolárske práce boli z Holíča. Štrk sa vozil z Brodského za pár korún. Takto celá stavba okrem dovážania materiálu, čo robili veriaci zdarma, stála 200 546,78 Kčs. Čo sa týka interiéru, zo starého kostola sa po náležitej oprave dali použiť iba dva bočné oltáre, obrazy krížovej cesty, a socha sv. Antona. Potravné družstvo prispelo na zvony a organ. Stavba kostola bola úplne dokončená 20. novembra. Vtedy bol už aj úplne zariadený.

1924

Posviacka kostola

Zvony boli posvätené 21. novembra a posviacka kostola bola nasledujúcu nedeľu 23. novembra 1924. Deň pred posviackou veriaci držali prísny pôst. Posviacku vykonal Dr. Ján Michálek, bratislavský opát-kanonik sub infula a slávnostnú reč mal Ladislav Rehák, gbelský farár, obaja rodáci zo Smolinského.

1932

Po niekoľkých rokoch sa však postupne začali objavovať v murive kostola trhliny. Koncom júna 1932 ich zalepili hodvábnym papierom, aby zistili, či sa zväčšujú. Za 3 týždne boli papiere potrhané, čo bol istý znak toho, že sa kostol ďalej puká.

1934

V roku 1934 sa stav kostola očividne zhoršil a hrozilo, že spadne na ľudí. 25. júla 1934 kostolný výbor prijal tretiu alternatívu staviteľovho návrhu urobiť železobetónovú klenbu, spočívajúcu na pilieroch vo vnútri kostola, postavených na betónových základoch. 27. júla bola stavba zadaná firme Jozefa Doležala zo Skalice. 3. augusta 1934 bola v kostole posledná sv. omša. Po nej sa vynášali veci z kostola na faru a do domov jednotlivých veriacich. 12. augusta padol návrh, aby sa zväčšila aj svätyňa. Bola za to celá farnosť. Boli dva návrhy 7 x 7,5 m a 6 x 7 m. Nakoniec bol prijatý ten nákladnejší 7 x 7,5 m. Starý oblúk pred svätyňou sa tiež zboril a nahradil novým, väčším. Šťastie že sa svätyňa zborila, lebo až pri jej búraní sa zistilo, že aj klenba nad ňou bola veľmi chatrná, bola zavesená pomocou šlisní na slabú konštrukciu z krovov a hrozilo, že by čoskoro spadla. Počasie tento raz stavbe neprialo. 28. augusta a 1. septembra boli veľké búrky a povodne, ktoré zničili aj veľa úrody a cestu. 3. septembra skontrolovali armatúry v klenbe, 10 septembra sa nalieval betón. 1. októbra zomrel staviteľ Angelini – stavby vedúci a navrhovateľ plánu starého kostola z r. 1924. 12. októbra 1934 sa rozobralo lešenie a začalo sa dávať do vnútra zariadenie.

1934

Znovu posvätenie kostola

21. novembra 1934 bol kostol znovu posvätený. Aj tento raz vykonal posviacku vdp. kanonik Dr. Ján Michálek, z Bratislavy, rodák zo Smolinského. Slávnostným kazateľom vdp. Dr. Tomáš Caban, p. prelát.

1946

Po druhej svetovej vojne v rokoch 1945 – 46 sa podarilo kostol vymaľovať. 1. septembra 1946 bol vymaľovaný kostol posvätený. Posviacku vykonal direktor saleziánov zo Šaštína Vojtech Vizváry. K tejto príležitosti napísal báseň aj mladý začínajúci básnik rodák zo Smolinského Tóno Juriga, ktorý krátko na to predčasne zomrel.

1955

26. júna 1955 slúžil v tomto kostole primičnú sv. omšu novokňaz Albert Rehák, rodák zo Smolinského.

1967

V roku 1967 bola opravená veža kostola, ktorá bola ešte od vojny v zlom stave a začala sa stavať i nová farská budova.

1996

Dňa 4. augusta 1996 zomrela v Hollywoode (USA) Štefánia Hawryluková rod. Maderičová rodáčka zo Smolinského, ktorá v testamente darovala väčšiu časť svojej pozostalosti Rímskokatolíckej farnosti v Smolinskom. Vďaka týmto finančným prostriedkom sa počas rokov 1999 – 2003 podarilo dať do poriadku všetky cirkevné objekty v našej farnosti.

2000

 V marci jubilejného roku 2000 boli vo farnosti Smolinské ľudové misie, ktoré vykonali pátri redemptoristi zo Starých Hôr, a o rok neskôr obnova misií. Potom sa pripravovala birmovka, ktorá bola v októbri 2002 a ďalšia v októbri 2005. V súčasnosti sa pracuje na príprave ďalšej birmovky, ktorá je naplánovaná na jeseň 2008.

2004

Napokon 14. novembra 2004 po dokončení všetkých už spomenutých opráv poctil svojou návštevou farnosť Smolinské otec biskup Mons. Dominik Tóth, ktorý obnovený kostol i nový oltár konsekroval. Je pravda, že väčšina spomínaných opráv bola hotová už o dva či tri roky skôr, ale zámerne sa čakalo s posviackou do roku 2004, aby sa touto slávnosťou zároveň pripomenulo okrúhle 80. výročie prvej posviacky a 70. výročie posviacky po oprave klenby a novej svätyne.
Posviacka zámerne nebola plánovaná na 21. novembra, (kedy bol pôvodný dátum), ale o týždeň skôr, lebo pokoncilová liturgia nedovoľuje na Slávnosť Krista Kráľa, ktorá pripadá na nedeľu okolo 21. novembra, iné slávenia. Keďže však dôvodom zimných hodov na Smolinskom je výročná slávnosť posvätenia chrámu, nebolo by možné na hody použiť formulár sv. omše z výročia povsvätenia chrámu.
Na dátumy okolo 14. novembra však pripadá posledná voľná cezročná nedeľa pred Slávnosťou Krista Kráľa, kedy je možné tento formulár sv. omše použiť a tak dôstojne osláviť tento tak významný deň pre farnosť Smolinské.

Čo sa týka kostola opravila sa vonkajšia fasáda, dali sa nové odkvapové rúry, vymenili sa všetky vchodové dvere. V interiéry sa ako prvé dalo urobiť nové ozvučenie a potom sa postupne komplet vymenilo zariadenie svätyne, vybudovali sa stupne, urobila v celom kostole nová podlaha, dali sa urobiť nové lavice, kúpil sa koberec, urobilo sa nové plynové teplovzdušné kúrenie, opravil a naladil sa organ, postupne sa zreštaurovali všetky plastiky a obrazy krížovej cesty, betlehem a bočné oltáre, urobilo sa nové zábradlie na chór, podstavce pod plastiky a spovednica . Urobilo sa nové osvetlenie kostola, nábytok do sakristie, Boží hrob, atď.
Popri tejto hmotnej obnove sa pracovalo aj na tej duchovnej. 

Na koniec ešte niekoľko zaujímavostí z osobných zápiskov † p. Antona Kubinu:


Hmotnosť zvonov vo veži smolinského kostola:
– Veľký zvon 276 kg
– Stredný zvon 147 kg
– Malý zvon 100 kg

Kaplnka Panny Márie Lurdskej (pred Havlami) bola postavená v starogotickom slohu v roku 1891.
Morový stĺp ku cti Panny Márie bol pôvodne postavený pri zvonici v roku 1678. V roku 1979 bol pri autonehode zvalený a 9 rokov boli jeho trosky uložené pod múrom pri kostole. Socha Panny Márie bola rozbitá na 16 kusov. V roku 1988 ho znovu postavili na novom mieste – pred budovou fary. Stavali ho títo farníci: p. Anton Kubina, p. Alexander Zich a p. Kliment Masár.
Stĺp bol opravený a odborne zreštaurovaný spolu s Pomníkom padlých a s Kalváriou počas rekonštrukcie farskej budovy kamenárom Richardom Gregom z Malaciek v roku 1999. A úplne na záver je tu báseň, ktorú napísal smolinský rodák Tóno Juriga pri príležitosti posvätenia smolinského kostola v roku 1946 po jeho vymaľovaní.

Tóno Juriga

Dom tento

Dom tento je dom modlitby.
Ruky spínali tu pradedovia naši,
keď mor, či vojna krajom blúdila
a zlosť naň mali temnôt satanáši.

Dom tento je dom pokánia,
kde ľad sa duší o úprimnosť láme
a oči sviecam podobné sú najviac,
keď sa spovedáme.

Dom tento je dom obety.
Ach, čo tu človek všetko zložil,
aby tá Krv sa Tvoja, Kriste,
nehodným vliala do žíl.

Dom tento je dom lásky aj,
čistej jak v kvetoch inovať.
Len zraky nechať trocha vyššie
a začať krásne milovať.

Dom tento je dom záchrany,
národa môjho čo v ňom horí…
Dom tento zloba zloduchov
nikdy nerozborí.

Zverejnené 28. decembra 2020.
Upravené 6. apríla 2021.